nedeľa, 18. júna 2017

Tu žila Britt-Marie

Názov: Tu žila Britt-Marie
Autor: Fredrik Backman
Vydavateľstvo: iKAR
Rok vydania: 2017
Počet strán: 360



Šesťdesiattriročná Britt-Marie naozaj nie je pasívne agresívna osoba. To len špina, neporiadok, škrabance a nesprávne uložený príbor ju nútia kričať, aj to iba hlboko vo svojom vnútri. Práve teraz odchodom z domu ukončila svoje štyridsaťročné manželstvo a život ženy v domácnosti. Jediná práca, ktorú sa jej podarilo zohnať, ju zavedie do Borgu. Je to zapadnutá obec postihnutá finančnou krízou, v ktorej skrachovalo všetko okrem pizzerie páchnucej pivom. Britt-Marie odjakživa nenávidí futbal, ale Borgu nezostalo okrem neho nič. To, prirodzene, nepredznačuje ideálny začiatok nejakej vrúcnej obojstrannej náklonnosti. Lenže tunajšie mládežnícke futbalové mužstvo tak zúfalo potrebuje trénera, že je ochotné ponúknuť príležitosť komukoľvek. Športovcov z Borgu nemôže odradiť ani taká maličkosť, že Britt-Marie o tento post vôbec nestojí. No a keď ešte dostane pozvanie na rande od miestneho policajta a v soláriu si zlomí ruku, niet pre ňu cesty späť. Román Tu žila Britt-Marie je príbehom o láske a vyznaní. O žene, ktorá celý život čakala na jeho skutočný začiatok, o mnohých nenápadných obciach pri hradskej, v ktorých zlyháva všetko – až na futbal a pizzeriu, lebo tie človeka nezradia. (ZDROJ)






Kto už raz okúsil Oveho svojskú no zázračne lahodnú chuť, mi hádam nebude mať za zlé, že som siahla aj po ďalšej knihe od rovnakého autora. Predsa len som bola zvedavá, či si dokáže udržať rovnako dobre položenú latku a taktiež či Oveho dokáže niečo aj predčiť.

Autorov štýl: je veľmi špecifický. Nachádza sa tu naozaj veľa jednoduchých viet, ktoré by sa vám samostatne, bez kontextu, mohli zdať úplne nezmyselné. Keď napríklad vymenuváva všetok príbor, ktorý sa nachádza v zásuvke, neznie to práve ako tá najživnejšia pasáž na svete, ale úzko súvisí s hlavnou postavou a jej videním sveta, takže to do príbehu veľmi pekne zapadá. Aj napriek nepríjemne sa začínajúcemu začiatku sa príbeh postupne dostane do tej správnej atmosféry a garantujem vám, že tu nájdeme aj kopu , naozaj veľkú kopu, humorných či úsmevných situácií, ktoré dokáže Backman vykúzliť, čo dokázal už pri Ovem.




Môj názor? 
Pri názve knihy som sa sprvu trošku pozastavila, no povedala som si, že predsudky nie sú vhodné , a preto som sa v knižnici rozhodla, že ak som už dostala takúto príležitosť a viem, že Oveho milujem, nemôžem predsa zavrhnúť ďalšiu Backmanovu knihu len na základe názvu.

V poslednej dobe mám problém so začiatkami kníh. Neviem čím to je, ale momentálne sa mi zdá, že začiatok je vždy iný ako zvyšok knihy a doslova mám pri ňom skoro zakaždým negatívnejšiu náladu. Tak to bolo aj tentokrát, keď som si prečítala prvé 4 vety ( aby som vás uviedla do obrazu) : " Vidličky. Nože. Lyžičky. V tomto poradí". Bola som voči nim dosť skeptická a prvá kapitola, v ktorej mi autor predstavil našu Britt-Marie ma len utvrdila v názore, že táto hlavná postava nie je práve dvakrát sympatická, ALE opäť sa ukázalo, že netreba ľudí súdiť na základe prvého dojmu.

Po tom, čo sa Britt presťahovala do mestečka, ktoré bolo skoro na konci sveta a ľudia z neho väčinou odchádzali, takže Britt bola skôr raritou, sa môj vzťah k tejto hlavnej postave začal meniť. Prispeli k tomu najmä jej prvé stretnutia s ľuďmi naokolo. Jej poriadkumilovnosť, prehnaná upratovacia sila, jej sóda bikarbóna, ktorá by v jej mysli dokázala vyriešiť hocaký problém, no najmä tie jej úsečné a bravúrne vtipné konverzácie, ktoré síce niekedy vyzneli nevhodne, no všetkých naokolo nimi uvádzala zakaždým do veľmi humornej nálady a aj ja som sa neubránila úsmevu či príležitostnému smiechu, čo sa mi teda nestáva pri knihách často.

Ostatní obyvatelia Borgu taktiež neboli na zahodenie. Každý jeden z nich mal svoj príbeh, a aj keď sa im nevenovala 100 % pozornosť, dokázali si ma získať svojou prítomnosťou. Deti, ktoré hrali futbal ( ktorý zase ja naozaj nemusím) hrali tak zle, až to bolo vtipné. No aj napriek ich zlému výkonu, mal ten futbal význam, pretože práve vďaka nemu dokázali zabudnúť na finančnú krízu, ktorá zúrila naokolo.
A keď sa Britt-Marie naskytne šanca trénovať toto "mužstvo", ešte len vtedy prichádza poriadna dávka veľmi úsmevných situácií.

Veľmi sa mi taktiež páčili flashbacky, ktoré nám ukazovali jej minulosť. Nielenže sa pekne prelínali s prítomnosťou, no konečne som pomaličky začínala chápať zrod Britt-Marieinej osobnosti a všetky faktory, ktoré sa na tom podieľali.
A len na okraj, jej manžel, Kent, mi spočiatku vôbec nebol sympatický, no ako príbeh postupoval ďalej, zlepšil si u mňa skóre.


Najhlavnejšou črtou, ktorá robí túto knihu výnimočnou je podľa mňa autorova absolútne dokonalá schopnosť priniesť čitateľovi aj ťažké témy, no s humorným podtónom, ktorý nevyznieva morbídne. Na jednej strane sa rieši pohreb, no na druhej som sa už usmievala pri potkanovi, ktorý večeral Snickers. Je až neuveriteľné, ako Backman dokáže vykresliť postavy takto reálne, vyšperkovať ich negatívne vlastnosti do tých najväčších krajností, no aj tak nemôžete k postavám cítiť nič iné, len číru náklonnosť a sympatiu. Nejde to, pretože zároveň vidíte aj to pozadie, aj dôvody, ktoré k týmto vlastnostiam viedli.

A úprimne? Táto kniha je jedna z tých, pri ktorých sa moje očakávané siete vývoja príbehu skoro nikdy nenaplnili. Zakaždým ma postavy niečím prekvapili, ani raz som sa pri nich nenudila, práve naopak. Dokázali mi vyčariť úsmev, aj keď som to najmenej čakala. A koniec ma zasiahol viac ako som si myslela. Niečo som cítila, dosť sa naťahoval, no aj tak som na nasledujúce udalosti nebola pripravená a posledné stránky som otáčala s veľkým záujmom.

Tu žila Britt-Marie je príbeh plný humoru, sarkazmu, futbalových termínov či sódy bikarbóny. A aj keď vám táto zmes nedáva zmysel, môžete mi veriť, že Backman ju dokázal nakombinovať do príbehu, ktorý si získa vaše srdce. Ukáže vám, že aj žena po šesťdesiatke môže stále snívať a že nikdy nie je neskoro na to, aby ste začali žiť svoj život naplno. V istých momentoch budete mať možno pocit, že je Britt-Marie veľmi absurdná postava, no v iných zase, že je vám až hrozivo podobná. A verte mi, keď jej dáte šancu a budete ukladať príbor v poradí : vidličky, nože a lyžičky, máte obrovskú šancu, že sa k vám bude správať nanajvýš .... prívetivo. :D ;)
Fredrik Backman si svojím absolútne svojským no jedinečným štýlom nadobro získal moje srdce a ja sa už neviem dočkať, kedy sa mi dostane do rúk aj jeho druhá kniha " Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa".


"Kent stál pred dverami domu v Borgu. S kyticou v ruke. Usmieval sa. Akoby sa jej tváre dotklo slnko. Je ťažké nechcieť sa vrátiť, keď človek zistí, aké ťažké je začínať odznova. Je ťažké nechcieť vrátiť späť svoj každodenný život, keď je človeku jasné, koľko odvahy potrebuje na nový začiatok." (str. 219). 

" Lebo život je čosi viac než topánky, v ktorých chodíme. Viac než osoba, ktorou sme. Život je spolupatričnosť. Čiastočky duše v niekom inom. Spomienky, steny, skrine, zásuvky, v ktorých má všetko svoje miesto. Prispôsobenie celého života perfektnej organizovanosti, aerodynamická krivka existencie dvoch bytostí. Súžitie všetkého, čo je prirodzené. Malta a kameň, diaľkový ovládač a krížovky, sukne a sóda bikarbóna, kúpeľňová skrinka a holiaci strojček v tretej zásuvke. A práve na to ju potrebuje. Keď nie je pri ňom, nič nie je ako zvyčajne. Je nevýslovne vzácna a nenahraditeľná práve na tom mieste." (str. 223). 



Zdroj obrázkov: https://data.bux.sk/book/020/297/0202972/large-tu_zila_britt_marie.jpg
                            https://i0.wp.com/atrianewsroom.com/wp-content/uploads/2016/06/52072-britt-marie-quote-cards-age-300x300.jpg
                            https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/originals/54/1a/08/541a08d45bad636ac6eb322a294fbba9.jpg
                            https://i2.wp.com/atrianewsroom.com/wp-content/uploads/2016/06/52072-britt-marie-quote-cards-soccer-300x300.jpg

5 komentárov:

  1. Júj, závisť! Kiežby som na túto knihu u nás v knižnici natrafila i ja (ale stavím sa, že ju tam už majú :D). Opäť tip-top recenzia! Páči sa mi, ako vieš rozobrať dielo a zamerať sa na rôzne detaily ako sú napríklad charaktery postáv. A v tejto knihe budú naozaj skvelé postavy ale tak, pri Backmanovi sa ani nečudujem. Je skvelý! Mňa si tak získal a jeho Ove je srdcovka do konca života a verím, že i jeho ďalšie diela si ma získajú. Veľmi sa teším a ďakujem za túto super recenziu a tvoj názor, ktorý ma utvrdil v tom, že Backman sa musí čoskoro opäť objaviť aj u mňa :D Maj sa krásne ;))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak ja si myslím, že som mala obrovské šťastie, že som na ňu natrafila, určite ju práve vrátili, lebo inak sa k novinkám len veľmi ťažko dostanem :D ;)
      Opäť ti raz ďakujem za krásne slová :)))) ♥♥♥ Som rada, že som ti knihu aspoň takýmto spôsobom mohla priblížiť a už sa teším, čo na ňu povieš ty :)
      Krásny zvyšok dňa! :) ♥

      Odstrániť
  2. Uuuu, po tejto knihe som taktiež pokukovala v čase, keď sa začali zverejňovať prvé 'upútavky'. Časom zo mňa to nadšenie a zvedavosť nejako opadlo, neviem si vysvetliť dôvod, keďže Oveho som čítala a nemôžem povedať, že u mňa tá kniha nemá špeciálne miestečko. Každopádne, som veľmi rada, že si po nej siahla ty a že som si mohla prečítať aspoň jeden názor, ktorý minimálne pre mňa veľmi zaváži pri ďalšom výbere. Tak teda uvidíme.:) ....Pripájam sa k Mony, aj táto recenzia sa Ti veľmi vydarila.:)♥ Veľmi sa mi páči, keď autor vie nejakú obyčajnú vec opísať spôsobom, ktorý ti ju vryje do pamäte natoľko, že si tú knihu potom spájaš výlučne iba podľa tej konkrétnej veci, napríklad spomínaná soda bikarbóna.:D To je typický Fredrick Backman, jednoducho pozdvihnúť tú divnú stránku každého z nás a vypichnúť veci, ktoré sú nejakým spôsobom divné, no všetci sa to nakoniec naučia akceptovať a istým spôsobom sa stotožňovať. Z nejakého divného dôvodu mi to pripomenulo spôsob, akým dokázal James Dashner opísať chlieb so šunkou, pričom mi seriózne začali tiecť sliny!:D Ale to je už iný príbeh. Vďaka tvojej recenzii sa mi vynorilo mnoho pekných spomienok na knihu a ktovie, možno nakoniec predsa len siahnem aj po tejto.;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak myslím, že ty si to svojou vetou : " To je typický Fredrick Backman ..." zhrnula oveľa lepšie ako ja! :D :)) Sóda bikabóna je rozhodne veľmi nedocenený tovar ! :D :D
      Meno autora mi nič nehovorí, ale vážne ti dokázal spojazdniť tvoje slinné žľazy??? :D :D Tak to je potom macher teda, určite mi napíš názov tej knihy. Som zvedavá, či by si spojazdnil aj moje :D ;) ♥

      Odstrániť
    2. Nuž, o tom nepochybujem.:D Možno ti teda viac napovie meno série - Labyrint, kde vo filmovom spracovaní účinkuje Dylan O'BRIEN a.k.a my future husband.:D Ja fakt netuším ako sa mu to podarilo, ale v živote som nemala takú chuť na obyčajný chlieb so šunkou, ako počas čítania jeho kníh.:D Génius proste, jednoznačne odporúčam, ak hľadáš motiváciu.:D

      Odstrániť