piatok 1. januára 2016

Všetky skvelé miesta

Názov: Všetky skvelé miesta

Autor: Jennifer Niven

Vydavateľstvo: YOLi

Rok vydania: 2015

Počet strán: 341


Theodora Fincha trápia depresie. Každý deň premýšľa nad smrťou, no zároveň hľadá dôvody, prečo žiť. Violet Markeyová ráta dni do maturity, aby mohla ujsť z malého mesta, kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť. Navzájom sa nepoznajú, až kým sa obaja neocitnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým na chodník šesť poschodí pod nimi. Dole sa zhlukujú študenti a škodoradostne pobádajú Fincha, aby skočil. Na výčiny problémového študenta už sú zvyknutí. Čo tam však robí Violet? Keď dvojica napokon cúvne, na druhý deň sa v školských novinách objaví článok o hrdinke Violet, čo zachránila čudáka Fincha. Nebolo to však naopak? Finch je novou známosťou uchvátený a Violet presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte – túlali sa po Indiane a spoznávali jej neobjavené zákutia, všetky skvelé miesta, o ktorých mnohí ani netušia. Práve tam si uvedomia, že môžu byť sami sebou, zbaviť sa nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich vôbec nepoznajú. Skrátka môžu byť konečne šťastní. Zdanie však občas klame, najmä ak je smútok priveľký...(ZDROJ)


Celkové hodnotenie:

Tieto Vianoce boli pre mňa veľmi štedré. Okrem iných úžasných ne-knižných darčekov, ku mne zavítali aj 2 knižné krásky a dnes vám chcem predstaviť prvú z nich.

Obálka: Pred tým, ako som začala čítať knihu, sa mi veľmi páčila kvôli tomu modrému pozadiu, myšlienke a maličkým kresbám. Po dočítaní som ale zistila, že to je jedna z mála obálok, ktorá dokonale sedí aj k  príbehu. ♥

Autorkin štýl: Jennifer v minulosti písala knihy pre dospelých a touto knihou vlastne započala svoj éru kníh pre nás, teenagerov. Jej vlastné skúsenosti , ktoré si v živote prežila, sa snaží pretransformovať aj do svojich kníh, preto sú napísané s citom. Postavy sú zvláštne, niečím výnimočné či divné a každá z nich si v mysli nesie vlastný príbeh, vlastné vnímanie sveta. Krásne myšlienky doplnila autorka dialógmi a dobrodružnou cestou našich hlavných hrdinov, čo pekne ozvláštnilo príbeh ( aj keď tento námet sa až nápadne podobá tomu v knihe od Johna Greena- Papierové mestá). Keď sa autor snaží odovzdať veľkú myšlienku musí si dať pozor na viac vecí, najmä na to, aby sa v priebehu príbehu nestratila. V tomto prípade sa aj tu objaví pár hluchých miest, no samotný dej to nijako nezasiahne.

Theodor Finch je mladík, čudák, ktorý v podstate nikoho nezaujíma. Ak už o ňom aj niekto zavadí očkom, zvyčajne je to preto, aby ho zosmiešnil. Rodičia sa mu rozviedli, žije s mamou a dvomi sestrami, s ktorými ledva prehodí slovo. Máva stavy, v ktorých jednoducho ... nevie o svete. Vo voľných chvíľach skladá piesne a pomaly každý mesiac sa hrá na niekoho iného. Raz sa oblieka ako z 80.tych rokov, inokedy je z neho veľký drsňák. Človek nikdy nevie, čo od neho môže čakať.
Raz sa rozhodne vystúpiť na strechu školy. Keď je už len kúsok od okraja, zastaví ho pohľad na mladé dievča, ktoré stojí len kúsok od neho. Violet Markeyová. Dievča, ktorej pred pár mesiacmi zomrela sestra. Dievča, ktoré patrí medzi tie najpopulárnejšie a najobľúbenejšie na škole. Čo tu dopekla robí?
Osudy týchto dvoch, na pohľad odlišných duší sa prepletú a budú spolu hľadať miesta, všetky skvelé miesta, ktoré sa oplatí vidieť...

Ani jeden z nich však spočiatku netuší ako veľmi ovplyvnia životy toho druhého.


Môj názor?
Máte aj vy knihu, po dočítaní ktorej akosi neviete nájsť slová? Ktorá vo vás vyvolá menšiu emočnú lavínu citov a vy jednoducho nechápete ako sa jej to mohlo podariť? No, tak presne toto sa mi stalo pri tejto knihe.

Asi dva mesiace pred tým, ako sa mi napokon dostala do rúk, som okolo nej chodila v jednom nákupnom centre. Brala som ju do rúk a čítala som si prvé strany. Akosi som cítila, že toto by sa mi páčilo, preto som bola naozaj veľmi šťastná, keď mi ju kamarátky dali pod stromček. ( Ak si to čítate, tak ešte raz ďakujem ♥).

Theodor mi pripadal ako správny čudák. Neberte ma zle, ale ja si na takýchto ľudí potrpím. Doslova ich vyhľadávam, či už v knihách alebo aj v reálnom živote. Milujem postavy, ktoré vidia svet inak, aj keď sa to niekomu zdá až veľmi pritiahnuté za vlasy. Fascinuje ma, ako veľmi sa odlišuje náš pohľad na svet.
Finch zažil v živote aj bolesť, ktorá mohla byť pravým dôvodom prečo žil svoj život tak, ako ho žil.

Vedel žiť pre daný moment, nebál sa riskovať a hoci ho väčšina ľudí ponižovala, vysmievala sa mu, navonok na sebe nedal nič znať. Dusil to v sebe, čo je presne to, čomu sa mal vyhnúť. Nie je však väčšina z nás Theodorom Finchom? Neskladá sa podstatná časť našich životov z predstierania?

Na druhej strane tu máme Violet. Túto postavu som si , musím povedať, až tak nezamilovala. Bola vykreslená dostatočne, ale bola oproti Finchovi menej... živá. Kĺzala sa po povrchu, lapala vzduch, no po smrti svojej sestry nevedela ako sa má znovu tešiť zo života. Bola Finchovým protipólom, jeho Omegou.
Asi to je dôvod, prečo si tí dvaja sadli.

Ich potulky mali niečo do seba, aj keď niektorým vadilo, že samotný námet dobrodružnej cesty sme tu už predsa mali. Ja nikdy nie som zástancom hádok, ktoré riešia mainstream. Je mi v podstate jedno, či som niečo podobné už niekde čítala, lebo to nikdy nebude rovnaké a každý autor do toho dá niečo svoje. Musím sa priznať, že tuto som to tiež trošičku pociťovala a premýšľala som práve nad Papierovými mestami, no ako strany postupne ubiehali , zabudla som na to a neriešila som to už.

Skvelé miesta, ktoré navštívili, neboli zase až tak výnimočné, no pre nich niečo znamenali. Tieto dve deti, teengeri, blúdiace duše, vďaka nim spoznávali samých seba a pomáhali si. Pomáhali si spraviť si navzájom zo života lepšie miesto.

Celú knihu som čítala s pocitom, že je naozaj fajn, ale niečo mi tam chýba či nesedí. Až dokým som sa nedostala ku koncu. Tuším doslova po jednej kapitole , som sa od knihy nevedela odtrhnúť a čítala som ju s napätím. Samotná udalosť, ktorá sa na konci odohrala, ma prekvapila aj neprekvapila. Smerovalo to k tomu, aj keď ma dlho naťahovali a ...tie myšlienky, wau, zobrali mi srdce.

Autorove poznámky väčšinou preskakujem, ale som rada, že som tomu tak tentoraz neučinila, pretože mi veľmi pekne vysvetlili nielen to, o čom táto kniha je, ale aj samotný postoj autorky. Nielenže čerpala z vlastných skúseností, ona dokonca išla ešte hlbšie. Vrátila sa späť v čase a krásne opísala pocity nás mladých. Úzkosť a strach jej neboli cudzie.

Všetky skvelé miesta je kniha, ktorá aj keď možno zďaleka nie je dokonalá, dokáže vás obohatiť, pokiaľ  ospravedlníte jej trošku menej originálny námet dobrodružstva. Pretože, to nie je to, o čom je. Je o tom, ako si dve osoby, ktoré sa nepoznali, prehliadali sa, dokážu pomôcť. Ako málo stačí k tomu, aby jedna druhú niečo naučili, aby okúsili, aké je to skutočne naplno žiť.
A možno si budete myslieť, že v tomto prípade sa pomoc dostáva len jednej strane, no na konci zistíte, že ak niekomu podáš pomocnú ruku, získaš jednu aj ty, ktorá ťa za tú tvoju bude držať rovnako pevne, ako držíš ty ju.


"- Toto je také hlúpe-. A ja viem, čo tým myslí. TOTO sa rovná našim rodičom a nedeliam a možno aj našim sprostým životom. - Nechápem, načo tam musíme chodiť a predstierať, že sa máme radi, keď všetci vieme, že presne to robíme. Predstierame.-
Podáva mi balík.
-Pretože ľudia majú radi, keď sa predstiera, Kate. Preferujú to.-  (str. 68)


"Naučil som sa, že na tomto svete sú aj dobré veci, ak ich dosť úpenlivo hľadáš. Naučil som sa, že nie každý ma musí sklamať, vrátane mňa , a že aj kopček, ktorý je tristoosemdesiattri metrov nad morom, sa môže zdať vyšší ako zvonica, ak na ňom stojíte s tou pravou osobou." (str. 98) 

 

" Milujem: to, ako jej oči žiaria, keď sa rozprávame, alebo keď mi o niečom zanietene hovorí. To, ako potichu otvára ústa, keď si číta a sústredí sa. To, ako sa na mňa pozerá, akoby som existoval len ja, akoby mi videla cez mäso, kosti a všetko to svinstvo priamo do duše a videla ma takého, akého sám seba nevidím ani ja." (str. 240) 


P.S. Všetkým želám šťastný Nový rok 2016! :) Nech sa Vám splnia všetky Vaše priania a vytvoríte si kopu skvelých spomienok :))


Zdroje obrázkov: http://data.bux.sk/book/020/247/0202475/large-vsetky_skvele_miesta.jpg
                        http://41.media.tumblr.com/05d74719688e30fc1373966a00015633/tumblr_nnocsyer9S1sjcyb1o1_r1_500.jpg
                        http://40.media.tumblr.com/d085d457347a6d06615f6b833a27cbe4/tumblr_no1bv7S68P1slda4ao1_400.jpg
                        http://40.media.tumblr.com/3c1a84ae00e1e95a37cf594249b7819f/tumblr_nl1s8wDbJ21t2383oo1_1280.jpg

6 komentárov:

  1. Krásne napísaná recenzia. :) Knihu som ešte nečítala, ale určite sa chystám, takéto príbehy sú jednoducho pre mňa. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. kráááááásne si to napísala! :) ...teraz si to chcem prečítať ešte viac :D ...a čosi sa mi marí, nie som istá, ale myslím, že mi o tejto knihe hovorila už aj kamoška :D osud? :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujeeeeeeeeem :)))
      No tak to ti radím! :D Máš jasné, že osud, ten nás sprevádza odkedy sme sa spoznali, čiže isto v tom má prsty aj teraz :D :)))

      Odstrániť
  3. Na túto knihu som už natrafila viackrát, ale nikdy som si akosi neprečítala, o čo v nej vlastne ide.
    Vyzerá to zaujímavo :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej no :D Taká tá "jednohubka", ktorá niekomu sadne, no inému nie ;) :D

      Odstrániť