Ahojte! :)
Pred nejakou dobou som našla na
tomto blogu článok, ktorý bol plný zaujímavých myšlienok či, lepšie povedané, citátov. Kto ma už pozná lepšie, vie, že citáty milujem. Sú pre mňa inšpiráciou a vedia mi vykúzliť úsmev na tvári. Vždy ostanem očarená, keď si uvedomím, čo dokáže spôsobiť jedna úplne jednoduchá veta povedaná/prečítaná v tej správnej chvíli. Je až neuveriteľné, aký môže mať dopad na našu momentálnu náladu. Čo ma však na nich najviac udivuje je fakt, že sa dokážu stotožniť skoro s každým. Jeden človek si prečíta nejakú vetu a spojí si ju možno s nejakou vtipnou príhodou, ktorá sa mu stala, zatiaľ čo v inom človeku daná veta vyvolá veľký smútok, pretože si ju spojí s nejakou smutnou udalosťou.
Prvé citáty som si začala zapisovať niekedy na základnej škole. Už pri mojich prvotných čitateľských začiatkoch som citátmi bola viac-menej posadnutá, no zapisovať som si ich začala až oveľa neskôr. (
čo je veľká škoda) Poslednú vetu z Úsvitu som si opakovala asi tak desaťkrát za deň v priebehu 5 dní po dočítaní. :D :D ;)
So zapisovaním súvisí aj moja záľuba v maličkých diárikoch. Mám však jeden problém. Na začiatku sa z neho veľmi vytešujem a plánujem si, čím všetkým zapíšem jednotlivé stránky, no po pár dňoch/týždňoch ho niekam položím a už si naň nespomeniem. Potom ho zase niekde náhodne objavím a hnevám sa sama na seba, že ho vôbec nevyužívam! Neviem, máte to takto aj vy, alebo som len ja takáto smoliarka? :D
