Čitateľská závislosť- alebo ako to vlastne začalo :)

Ahojte :)

Prichádzam k vám s článkom, ktorým som sa inšpirovala vďaka blogu, ktorý sledujem (odkaz TU) a veľmi ma zaujal, preto som sa rozhodla napísať podobný :)

Chcela by som vám totižto napísať o tom, ako som s čítaním začala ja.

V predškolskom období som asi ako každé dieťa mala doma kopu rozprávkových kníh, ktoré som samozrejme nedokázala prečítať, ale rada som si v nich listovala. Mojou 1. knihou (okrem Šlabikára :D ) bola kniha Smieško z 1. A, ktorú sme dostali asi všetci v 1. ročníku na základnej škole. Práve na nej som sa učila čítať a musím sa vám priznať, že s jednou "básňou" som mala celkom dosť problém, ale to vo mne vôbec nevyvolalo nechuť alebo niečo podobné. Fascinovala ma, Smieška som si hneď od začiatku obľúbila a s napätím som sledovala každé jedno jeho dobrodružstvo. Bola doplnená skvelými ilustráciami, ktoré mi  čítanie veľmi spríjemnili. Myslím, že som tú knihu čítala asi aj 10 krát, ale rozhodne som rada, že ju mám a doteraz ma neomrzela. Moje ďalšie obľúbené rozprávkové knihy boli tieto:

                        
                                 ( na tejto knihe bolo super, že ste mali za každým príbehom ponaučenie :) )

  ( túto knihu som mala veľmi rada a mali sme ju doma najmä preto, pretože autorka pochádza z dediny, kde žila aj moja mama :) )

Keď prišiel 2. a 3. ročník, veľmi si nepamätám, čo som vtedy čítala, pretože som väčšinu svojho času strávila hrou na "učiteľku". Mala som obrovské štósy papierov a cvičení, ktoré sa neustále zväčšovali a na čítanie mi už akosi nezvyšoval čas.

Keď som mala 9, prišiel zlom. Moja mama rada číta všetky romány, ktoré sa jej dostanú do rúk. Jej najobľúbenejšími autorkami sú však Danielle Steellová a Táňa Keleová Vasilková. Od nich máme doma skoro všetky ich knihy, a preto som vo svojich 9 rokoch siahla práve po nich. Bolo to dosť spontánne a spomínam si, že prvá kniha bola "Mama pre Veroniku" a mne sa naozaj páčila. Potom som sa samozrejme prelúskala aj všetkými ostatnými od V., no na tie od S. som akosi neprišla na chuť. No a asi o rok neskôr som objavila knihy Thomasa Brezinu, konkrétne sériu "Chalanom vstup zakázaný" a hoci ešte stále nemám všetky časti, je jednou z tých, ktoré boli pre mňa skvelým zážitkom. :)

Približne v 6. ročníku som objavila Harryho P., kvôli mojej spolužiačke, ktorá vlastnila všetky časti a tu už asi začala taká menšia čítateľská závislosť , pretože som sa po dočítaní poslednej časti rozhodla vybaviť si čitateľský preukaz a ten mi otvoril úplne nový svet, ktorý mi ponúkol toľko nových kníh, až som otvárala ústa: Denník princeznej, Traja pátrači, J. Verne a mnoho ďalších...

V trinástich prišiel Twilight a toto obdobie by som považovala za vrcholnú knižnú éru, teda minimálne čo sa týka rýchlosti môjho čítania. Twilight som prečítala za 6,5 hodiny a naozaj to bola jedna z prvých kníh, od ktorých som sa nevedela odtrhnúť a hltala som každé slovo. Čítala som ju  naozaj 6,5 hodiny v kuse, čo si dnes neviem vôbec predstaviť. Asi to bude preto, že som nemala počítač a von som tiež veľmi nechodila, takže to vlastne bola moja jediná mimoškolská aktivita. :)

No a ďalším ( asi aj najdôležitejším) míľnikom v mojej čítacej ére bol moment, kedy som začala sledovať knižné blogy a neskôr som si založila vlastný :) Od tejto udalosti sa rapídne zmenil ( a dúfam aj trochu zlepšil) môj čitateľský vkus, teda nie že by som úplne prestala mať rada knihy, ktoré som milovala, keď som bola mladšia, len som zistila, že na svete je plno skvelých kníh, ktoré ešte veľa ľudí nepozná a ktoré stoja za to, aby si ich človek prečítal. :)

Toto je v skratke moja knižná spoveď o tom, ako dlho sú už knihy mojou dôležitou súčasťou. Aká je tá vaša? :)

P.S. Zajtra odchádzam na výlet, o ktorom sa dozviete niečo bližšie pravdepodobne až v reporte, ktorý sa budem snažiť napísať , akonáhle to bude možné ;)

Krásnu nedeľu želám :)
Vaša Andy♥
Zdroj obrázku: http://www.zionacademy.com/new/wp-content/uploads/2011/09/Logo-FirstStep2-300x225.png